Kde sa líšky obúvajú a dávajú dobrú noc

Autor: Medard Slovík | 21.11.2020 o 17:58 | (upravené 21.11.2020 o 19:15) Karma článku: 5,81 | Prečítané:  828x

S Jarom som sa skamarátil na Jadranskej riviére pri mori v Talianku, kde sme obaja boli účastníkmi autobusového zájazdu. Pochádzal z tej istej dediny ako ja, len vyrastal v tom čase v jedinom okresnom mestečku na Orave. 

V stredisku dovolenkárov v Rimini bol horúci letný týždeň, iba píniová aleja zachraňovala tento neznesiteľný úpek. Skúšal som sa prejsť okolo obeda slnečným pobrežím, ale som to rýchlo oľutoval. Dýchalo sa mi ťažko, hlavu som mal ako ovalenú kyjakom a čo najrýchlejšie som sa vrátil späť do našej ubytovni. Na prechádzky k moru som sa odvážil vždy len skoro ráno, alebo večer. Dni príjemne plynuli a spoločne sme strávili deň v akvaparku, kde sme sa zoznámili s čiernovlasou Zuzanou z Bratislavy. Bola tiež na dovolenke a bola ubytovaná v našom rezorte. Jaro rád hrával pingpong a tak sme sa v areáli podvečer venovali tejto aktivite a stali sa z nás kamaráti. Počas obedňajšej siesty som si čítaval Hobita od Tolkiena a po prečítaní knihy som sa stal jeho verným fanúšikom. Dovolenkový týždeň sa končil večernou diskotékou s prímorskými hitmi. A my, nezadaní, sme sa lúčili s dievčatami v ich objatí v rozlúčkovom tanci.

Naše priateľstvo pokračovalo ďalej aj po dovolenke. Jaro učil stredoškolákov v Ivanke pri Dunaji rybárstvo. Staral sa aj o malé školské rybníky, kde sa chovali rôznofarebné ryby. Pozval ma k sebe na návštevu a bol to pre mňa silný zážitok. Areál strednej školy bol nádherný a v byte som obdivoval správny tvorivý neporiadok. Cítil som sa príjemne medzi preparovanými štukami, postavenými plachetnicami, všade sa šírila vôňa mora a dobrodružstva. Rozprávali sme sa do rána o jeho kapitálnych úlovkoch, kde chytil naposledy sumca, zubáča, či dokonca obrovskú hlavátku. So zanietením vysvetľoval ako nedbá na svoju pohodu ale brodí sa riekami a na dobrej rybačke býva často aj chladno.

V tom období som pracoval ako redaktor týždenníka Orava – Biela Orava. Urobil som s ním rozhovor o rybárstve a na titulku sme dali jeho fotku s najväčším úlovkom. Článok si prečítala mladá slečna z tej istej prihraničnej dediny spod Babej hory. Jaro jej padol do oka a zaujal ju aj jeho vzťaj k prírode. A ako to už v živote chodí zaľúbili sa a dnes sú manželia, majú tri úžasné deti. Žijú v Ivanke pri Dunaji, kde pracujú, ale letné prázdniny trávia v bývalom rodisku na Orave, blízko potoka, kde kedysi skákali v pláňach pstruhy a tomu miestu sme v detstve hovorili „Jašťurka“. Možno preto, že tam pri vode žilo veľa jašteričiek.   

Dom v ktorom cez leto bývajú sa nachádza v časti Frančáky, stavala ho jeho mama a Jaro ho zveľadil. Je umiestnený neďaleko „Jašturky“ v oáze stromov blízko potôčika, ktorý vyteká z hory nad ním. Aj počas oddychu sa v ňom nezaprie rybárstvo a vytvoril kaskádu dvoch jazierok s rybami, veď už ako štvorročný chytal tu ryby. Aj v najväčších horúčavách je tu príjemný chládok. Od detstva mám toto miesto rád, jeho predkovia bývali v drevenici, z ktorej je už len jedna časť. Mali ako prví v dedine rádio a energiu získali z dynama, poháňala ho voda z potôčika. Priame prenosy z majstrovstiev v hokeji dávali v rádiu, keď ešte nebola televízia a fanúšikovia z celej dediny chodievali k nim si ich vypočuť. V detstve som v domčeku jedol najlepšiu varenú kukuricu a držal som ju v starej ponožke do ktorej bol jej koniec zabalený. Býval tu aj jeho ujo, vynálezca, medzi jeho hoby patrilo skladanie motokáriek, motoriek a iných nezvyčajných dopravných strojov.

Každé leto chodievam k ním na návštevu po príchode do ich rodnej čarokrásnej usadlosti. Keď som prišiel aj tento rok, Jaro ma privítal uprostred dvora s prstom na ústach, aby som bol potichu. V starej garáži si našla letný domov líška, ktorú pomenovali čierna labka. Mala tri líšťatá a okrem behania po lúkach, chytali menších hlodavcov a trúfli si aj na susedine sliepky. Okrem potravy sa v ich líščích hlavičkách zrodili aj ďalšie figliarstva. Čo bolo pred dverami, alebo vo dvore, záhadne zmizlo. Raz to boli tenisky, mikiny a iné drobné veci. Jedno poobedie, keď prišiel Jarko na dvor vyzeralo to ako po zemetrasení. Totálny neporiadok, všetko dookola porozhadzované, hotová katastrofa. Najprv si myslel, že to vystrájali deti. Tie mu však aj s manželkou tvrdili:                            

„My za nič nemôžeme, predstav si, to tu vystrájali mladé líšky.“

„Ešte som nepočul a nevidel aby boli schopné štvornohé hrdzavky zanechať takú spúšť, to len zakrývaš naše zlenivené deti, zasmial sa Jaro.“                                                                                

Vôbec im neveril, myslel si, že sa všetci len tak vyhovárajú, keď je horúco, nič sa im nechce upratať za sebou. No bola to pravda, keď aj jemu zmizla teniska a našiel ju uprostred záhrady, došlo mu, že za tým môžu byť aj tieto prešibané krásavice. Nakoniec si jednu líšku domestikovali, každý večer jaj nasypal o ôsmej trochu jediva a s fotoaparátom čakal, kedy príde na večeru a zapózuje mu. Vznikli zo stretnutia veľmi pekné zábery, jedna z nich je aj v jeho galérii na webovej stránke fotiek divej prírody Slovenskej asociácie fotografov prírody.        

Deti z celej ulice sa chodili pozerať ako si líščatko večeria, ktorému pri jedle vôbec neprekážali diváci. Jeden večer o ôsmej som mal to šťastie aj ja vidieť večerné líščie stretnutie. Jarko už veľa nehovoril, len cvakal na svojom veľkom fotoaparáte. Tešil som sa spolu s deťmi a jeho manželkou z tohto nevšedného zážitku. Neskoršie večer, keď už líška odišla, rozlúčili sme sa aj my a Jarko dodal: „Tu nám aj líšky obúvajú topánky a dávajú dobrú noc.“ 

 

Fotka Zvedavá:

http://www.wildlifephoto.sk/galeria/3667/zvedava?author_id=95&category_id=3&page=1

 

Fotka Rybár Jaro v akcii

https://www.slovenskyrybar.sk/magazin/11-2018/jesen-plna-stuk-2-cast   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?