Zbojníci pod hradom

Autor: Medard Slovík | 12.8.2020 o 22:14 | (upravené 13.8.2020 o 8:37) Karma článku: 2,24 | Prečítané:  490x

Zbojníci pod hradom je ukážka z knihy Goral Karol a zázračná bylina zaujme napínavým rozprávkovým príbehom, v ktorom nechýbajú čerti, obri, bosorky a iné rozprávkové bytosti. 

Karol kráčal po hradskej, ktorá bola krivolaká, plná výmoľov, fúkal vietor a ovieval ho prach. Pretieral si oči a dobre sa musel pozerať, kadiaľ ide. Žiadneho človiečika po ceste nestretol ani vtáčik-letáčik tam neletel. Bolo mu čudné, kde sú ľudia, prečo tadiaľ nik nechodí. Mal sucho v ústach, v bruchu mu škvŕkalo a nohy ho z namáhavej chôdze boleli. Prišiel k zátarase, kde boli na ceste skrížené stromy. Bisťu, čo to je za panstvo, čo nemá v poriadku cesty? „Ej, veru, takto to nenechám, urobím s tým poriadok,“ pomyslel si a pustil sa do odstránenia prekážky. Zostávalo mu ich ešte zopár odhodiť, a naraz, stáli pred ním zarastení chlapi s pištoľami za opaskom. Vlasy mali strapaté, kričali naňho a oháňali sa kyjakmi. 

„Nechaj tak tie drevá, to je naša robota. Bohu dušu a nám peniaze, živý sa odtiaľto nedostaneš. Ešte nik tadiaľto neprešiel, aby sme ho neozbíjali. Aj dnes tu čakáme na panské vozy, a ty nám zbojníčinu kazíš.“ „Ej, nie tak zhurta na mňa, nie som ja nejaký trkvas. Nič vám nedám. Neviete sa správať slušne k pocestným? Čo to máte za móresy?“ „Nepočul si, čo sme ti povedali? Dvakrát ti to opakovať nebudeme.“ „Nemám čas sa tu s vami dohadovať, som na vandrovke a hľadám si nevestu. Hovorím vám podobrotky, practe sa, odkiaľ ste prišli, a dajte to tu všetko do poriadku, kým sa nenahnevám.“ Zbojníkov taká reč poriadne rozzúrila, rozbehli sa rovno na Karola, že mu to zrátajú. Mávali kyjakmi a vlasy sa im ježili od zúrivosti. Z očí im šľahali hrôzostrašné blesky. Mládenec nečakal, postavil sa im do cesty, veď uvidíte, s kým máte tu česť a pošúchal si zázračný opasok, ktorý mal od čerta. „Herkules, tristo rohatých, sila do opasku vlez, nech som najsilnejší a nech túto bandu zbojnícku premôžem!“ Cítil ako mu silnejú nohy a ruky, sila sa mu nalievala do celého tela. Keď sa naňho vrhli, kyjaky im vyrazil z rúk a po jednom ich lapal a vyhadzoval nad seba, zbojníci nestihli ani pištole vytiahnuť, a už boli popadaní ako hrušky na zemi. Jojkali a bedákali, chytali si hlavy, či im zostali na krku. Pokúšali sa vstať, aby si to s ním opäť rozdali. „Ešte vám bolo málo?“ zasmial sa, „dám vám ešte ďalšiu príučku.“ S hrôzostrašným revom naňho zaútočili na druhý pokus. Vložili doň všetku svoju zbojnícku silu a prefíkanosť. Obkolesili ho, aby ho zlapali. Pomaly sa približovali a začali páliť z pištolí. Ani jedna guľka ho však netrafila, všetko išlo pomimo. Neveriacky vytreštili oči. „To veru nebude všetko s kostolným poriadkom. S kým to máme do činenia, nebodaj je to černokňažník, čo býva pod hradom?“ „Ej, veru, som vám hovoril, že so mnou nie sú žiadne žarty. Prekabátil som čerta, dám si rady aj so zbojníkmi.“

Chytal zbojníkov po dvoch, jedného do jednej ruky a druhého do druhej, a tĺkol ich, až tak hlavy duneli a vyrazili im na nich hrče.„Nechaj nás nažive,“ úpenlivo prosili. „Sľubujeme ti, že už nikdy nebudeme zbíjať. Pôjdeme s tebou pod hrad, kde bývajú pekné dievčatá, a pomôžeme ti jednu z nich nahovoriť.“ Karol sa nedal obmäkčiť. „Za také vyčíňanie vás musí postihnúť spravodlivý trest, navyše, vrátite všetky nazbíjané veci.“ V diaľke sa vznášali kúdoly prachu a rozliehal sa hrkot kolies, približoval sa k nim panský koč, na ktorý čakali zbojníci. Zastal pri nich, z povozu sa vyklonil urodzený pán a vyzvedal sa, čo sa tu stalo. „Títo zbojníci čakali na vašu urodzenosť, ale priplietol som sa im do cesty a urobil s nimi poriadky,“ vyrozprával mu udalosť Karol. Dvaja hajdúsi sprevádzajúci koč poviazali dobitých zbojníkov a vzali ich so sebou do temnice na hrad. 

Gróf Krištof bol celý šťastný, že cesty pod hradom budú konečne bezpečné a panstvo môže bez obáv chodiť na hrad a venovať sa radovánkam. „Ako sa ti odmením, statočný mládenec? Máš nejaké meno?“ spýtal sa Karola. „Som Goral Karol... Stačí, keď ma odveziete pod hrad a prihodíte zopár toliarikov, aby som si mohol nájsť súcu nevestu.“ „Nastúp, odvezieš sa so mnou a dostaneš, čo si si želal. Môžem ti v mojom kraji dať aj nejaký kus role pod domček, aby si mal kde s budúcou ženou bývať.“ Bič zapraskal, kone sa dali do klusu a milý Karol sa po dobre vykonanej práci viezol za svojím šťastím a veselo si zaspieval:

Jo se rabcecanek,
corne jak ceganek,
kje bek kčol, to bek mjol
sternošček kochanek.

 

A koho ukážka zaujala, môže sa dozvedieť viac, ako sa príbeh ďalej rozvíjal. Knihu Goral Karol a zázračná bylina si môže zaobstarať v internetovom knihkupectve Martinus: 

https://www.martinus.sk/?uItem=730125

alebo aj na internetovom knihkupectve Auraknihy z Oravy zo Zakamenného:

https://www.auraknihy.sk/knihkupectvo/knihy/pre-deti-a-mladez/goral-karol-a-zazracna-bylina-detail 

Prajem Vám príjemné čítanie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Vagovič: Jankovská taktizuje, ešte sa jej rozviaže jazyk

Kniha Vlastnou hlavou sleduje Ficov pád.

Dobré ráno

Dobré ráno: Boris Kollár mal iný režim ako zvyšok Slovenska

Šéf parlamentu v piatok nemocnicu opúšťa.


Už ste čítali?