Na Mazurách, v kraji tisícich jazier a "chodiacich lodí"- II.

Autor: Medard Slovík | 16.7.2019 o 18:05 | (upravené 17.7.2019 o 9:02) Karma článku: 2,02 | Prečítané:  691x

Mazury, na severovýchode Poľska, tvoria systém viac ako dvoch tisíc jazier. Ponúkajú všetko: vodu, jachting, turistiku, cykloturistiku, chránené oblasti, ale aj historické pamiatky a iné zaujímavosti. 

Hovoria im aj zelené pľúca Poľska. Každé z nich je unikátne. Sú obrovské ale aj maličké, veľkosti rybníka. Celková vodná plocha je vyše 39-tisíc hektárov. Až dvetisíc z nich má plochu väčšiu než hektár, ale ak by sme brali do úvahy celý región aj so súšou, ak by sme ich premiestnili na Slovensko, zabrali by štvrtinu celého územia. Najväčšie jazero Sniadrwy s rozlohou skoro 114 štvorcových kilometrov, je tiež najväčším poľským  jazerom. Je dosť plytké. Možno v ňom chytiť kapra, úhora či lososa. Jazero Druźno je unikátny prírodný rezervoár. Jazero Łuknajno je prírodnou rezerváciou, najväčšou rezerváciou bielych labutí. Turistom je neprístupné, je zavreté. Mazury sú rajom pre jachtárov a milovníkov lodí. Na niektorých je zakázané plaviť sa so spusteným motorom, kvôli ochrane vtáctva a živočíchov. Väčšina jazier lemujú piesčité pláže s pozvoľným vstupom do vody. 

Najdlhším jazerom je Jeziorak, ktoré som navštívil preto, lebo je aj domov pána Tragáčika, ktorého knižné dobrodružstvá som ako chalan rád čítal. Je 27 kilometrov dlhé a je hlboké v priemere len 4 metre. V minulosti bolo jazero umelým násypom rozdelené a tak vznikol Malý Jeziorak, jeho súčasťou je aj promenáda v centre mesta Ilawa. Jazero má mnoho zátok, polostrovov a 16 ostrovov. V strednej časti sa  jazero rozširuje; existuje tu niekoľko ostrovov. Najväčšie z nich sú Wielka Żulara a Wielki Bukowiec. Vo výške dediny Siemiany sa rozprestiera severovýchodne zátoka Kraga, kde sa jazero spája s kanálom Elbląg cez jazero Dauby.

Elbląský kanál je svetový unikát, fungujúci hydrotechnický zázrak. Kanál s veľkou slávou otvorili v roku 1860 a úplne bol ukončený v roku 1872. Kanálová sieť má dĺžku asi 150 kilometrov. Spája Mazurské jazerá s Baltickým morom. Na úseku takmer desať kilometrov prekonávajú lode výškový rozdiel asi sto metrov. Ale nie cez plavebné komory. Loď je v tráve, medzi obilím či stromami. A pohybuje sa! Musí to byt veľký zážitok. Pohybuje sa tak, že loď na brehu jazera položeného nižšie nasunú na špeciálny vozík. Ten ju ťahá na koľajniciach do kopca. Tam ju znova spustia na hladinu ďalšieho jazera. Systém je poháňaný vodou, na princípe vodného mlyna. Z hornej časti sa v rúrach spúšťa voda do dolnej časti a poháňa lopaty vodnej turbíny. Turbínou spustený mechanizmus vytiahne loď do kopca. Medzi jazerami Pniewo a Drżno „prepláva“ takáto loď po koľajniciach päť úsekov v celkovej dĺžke dva kilometre. Najvyššie prevýšenie je viac ako 27 metrov, najdlhší úsek meria 88 kilometrov, ktoré lode prekonávajú medzi mestami Elbląg a Ostróda. Mazury vďačia za "chodiace" lode po súši pruskému stavebnému inžinierovi Georgeovi Jacobovi Steenkemu.  

Cez stránku projektu CouchSurfing, ktorá je v súčasnosti najväčšou internetová služba pre cestovateľov, som sa stretol s Ewou, jej manželom Lukášom a ich dcérou. Bývajú v Ilawe a zobrali ma autom na výlet do okolia tohto mesta. Zastavili sme sa pri jazere Radomno. Najväčšou atrakciou jazera Radomno je ostrov, kde sú pozostatky prehistorickej osady skryté medzi stromami. Je to veľmi stará pevnosť, pozostatok nejakej kultúry, ktorá žila v tejto oblasti už niekoľko tisíc rokov pred Kristom. Ďalej sme sa zastavili pri rieke Drwȩca, vyšli na ruiny zámku v Kurzetniku, odkiaľ bol krásny výhľad a ukázali mi Nové mesto Lubawskie. 

Zážitky s dobrými priateľmi na výlete mi ešte viac priblížilu túto krajinu, ktorú som od detstva chcel poznať. 

Pokračovanie nabudúce.  

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody

Pred 15 rokmi ľudia tlieskali nákupným centrám. Dnes už nie, tvrdí investor.


Už ste čítali?