O pol tretej v noci nás v hotelovej izbe zobudila výzva, aby sme sa evakuovali z hotela preč, lebo v ňom horí. Bolo to poriadne sci - fi, ako v knihe Stopárov sprievodca galaxiou, keď pozemšťana Arthur Denta nasilu odtiahnu do miestnej krčmy na tri veľké pivá. Ako zámienku použijú vysvetlenie, že je z planéty neďaleko Betelgeuze a blíži sa koniec sveta, ktorý nastane asi o 12 minút neskôr. Koniec sveta skutočne prichádza v podobe čaty mimozemskej rasy Vogónov, ktorých stavebná čata príde zdemolovať planétu Zem kvôli výstavbe hyperpriestorovej diaľnice. Vystrašení hostia nášho hotela bežali dolu únikovým schodiskom. Každý mal v očiach obrovské zdesenie a strach o vlastný život. Mysleli sme, že v Moskve práve začal teroristický útok a nastal koniec sveta, odohrávali sa tam práve Majstrovstva sveta vo futbale. Dole pred hotelom sme sa všetci streli v pyžamách, niektorí mali v ruke len doklady a ti šikovnejší aj zbalené kufre. No, keď sme sa prišli opýtať na recepciu - Što zlučilos? Na recepcii sa usmievali a mávli len rukou - Vse jasno. Niekto si vraj zapálil nad ránom na izbe cigaretku alebo nejaký ubytovaný futbalový fanúšik vypustil dymovnicu a preto sa automaticky spustil falošný poplach. Vrátili sme sa naspäť do svojich izieb, no ťažko sa znovu zaspávalo po tejto skúsenosti a do rána už na spánok veľa hodín nezostávalo.
Chrám bol postavený na počesť víťazstva Rusov nad Napoleonom. Stalin ho v roku 1931 nechal zrovnať so zemou, ale po páde režimu bol postavený na rovnakom mieste a v roku 1999 znovu vysvätený. Tento najväčší ruský kostol do výšky meria 103 metrov a zmestí sa doň až 10 000 veriacich. Priemer kupoly je skoro 30 metrov a je pozlátený 53 tromi kilogramami zliatiny titanu a zlata. Na prízemí sa nachádzajú predajne stánky a malé múzeum, dokumentujúcu históriu cirkvi a predovšetkým tohto chrámu. Zachované sú tu aj fragmenty pôvodných fresiek, ktoré sa podarilo zachrániť a tiež pozoruhodná zbierka ikon a relikvií.
Pôvodne palác slúžil ako moskovská rezidencia ruských cárov a ich rodiny. Po nástupe boľševikov k moci sa časť priestor využívala ako byty. Od roku 1934 sa tu konalo zasadnutie Najvyššieho sovietu ZSSR a KSSZ, preto boli tieto sály zničené a ich spojením vznikla nová zasadacia sála. Avšak tvar sály pretiahnutého päťuholníka nevyhovoval týmto účelom, bol príliš vzdialený, pretože zadné rady boli veľmi vzdialené od prezídia a rečníckeho pultu. Preto boli zjazdy KSSZ presunuté zo Štátneho kremeľského paláca a zasadnutie Najvyššieho sovietu sa od roku 1970 organizovalo inde. Na základe rozhodnutia Borisa Jeľcina boli potom tieto sály medzi rokmi 1994 a 1999 obnovené. Po vzniku Ruskej federácie sa stal Veľký kremeľský palác reprezentačným sídlom ruských prezidentov. V jeho priestoroch sa konajú ceremoniály celoštátneho významu, napr. Inaugurácie ruských prezidentov (Andrejevský sál), odovzdávanie vyznamenaní, odohral sa tu napríklad podpis zmluvy o pripojení Krymu k Rusku.
Štátna Tretiakovská galéria je umelecké múzeum v hlavnom meste Ruska v Moskve, založené v roku 1856 ruským obchodníkom, mecenášom a zberateľom umenia Pavlom Michajlovičom Tretiakom. Patrí k najznámejším svetovým obrazárňam a vlastní jednu z najväčších zbierok ruského výtvarného umenia. Ruský obchodník Pavel Tretiakov začal so zbieraním umeleckých diel v 50 rokoch 19. storočia. Rok 1856 sa považuje za dátum jej založenia, kedy Tretiakov kúpil do svojej zbierky prvé dva obrazy ruských maliarov. Už koncom 50. rokov bol rozhodnutý vytvoriť jedinečný súbor, ktorý by mal byť reprezentatívnou zbierkou ruského maliarstva obsahujúcou diela najvýznamnejších ruských maliarov. Začal budovať svoju zbierku od základov sám a postupom času sa stal váženým odborníkom na ruské umenie. Jeho záujem o určité dielo alebo autora sa stal takmer okamžite prestížnym ocenením. Zbierka galérie sa neustále dopĺňa, v súčasnosti obsahuje viac ako 150 000 diel.
Napríklad na tomto obraze sú traja muži, prvý rozpráva, druhý počúva s takým záujmom, že si zabudol zapáliť cigaretu, ktorú drží v rukách a tretí sa len škrabká za ušami a myslí si svoje o prvom mužovi, že je to iba poriadny chvastúň.
Najpompéznejšie vyzerajúca stanica je Komsomolskaja, vyjadruje nadšenú oslavu stalinského obdobia. Jej strop zdobí osem mozaikových panelov zo smaltu a drahých kameňov. Všetky sú venované téme boja ruského národa za nezávislosť.
Táto stanica sa pýši 32 podsvietenými sklenenými vitrážami s pozláteným rámom. Inšpiráciu pre zložité obrazce našiel ich autor v Leninovej knižnici na obrazoch odevov pravoslávnych duchovných. Sklo vitráží pochádza z katedrály v Rige.
Moskovská stanica patrí k najznámejším, je pomenovaná podľa známeho sovietskeho prozaika a básnika Vladimíra Majakovského a jej strop zdobí až 25 mozaík.
Stanica Námestie Revolúcie je charakteristická súsošiami, ktoré predstavujú rôzne povolania z čias ZSSR, vidieť tu môžete napríklad atlétov, letcov, poľnohospodárov či spisovateľov. K najznámejším však patrí bronzová socha psa. Ľudia totiž veria, že ak sa dotknú jeho papule, bude sa im vo všetkom dariť. Najviac ho chodia hladiť študenti pred skúškou.
Arbat je názov významnej ulice v centre Moskvy, názov pravdepodobne vychádza z výrazu rabat
, ktorý je v turkotatárčine označením pre karavány. Na Arbate pôvodne bývali predovšetkým obchodníci z južných krajín. Prvé zmienky sa o nej datujú na konci 15. storočia, kedy vznikli obchodné cesty vychádzajúce z Moskvy smerom na Smolensk. Arbat bol v tom čase hlavne domovom obchodníkov a remeselníkov. Až koncom 19. storočia sa celá oblasť stala domovom básnikov, spisovateľov a ďalších umelcov. Vo svojich baladických piesňach spomína Arbat aj Bulat Okudžava, ktorému sa toto miesto stalo zdrojom inšpirácie. Medzi tunajšie najzaujímavejšie domy patrí dom číslo 53, kde určitý čas zdržiaval jeden z najslávnejších ruských básnikov A. S. Puškin. Dnes tu sídli múzeum a pred domom stojí Puškinov pamätník. Dnes je Starý Arbat živou pešou zónou plnou kaviarní, starožitnosti a obchodov so suvenírmi. Kolorit ulice dotvárajú všadeprítomní portrétisti, fotografovia, pouliční speváci a tanečníci.
Pokračovanie nabudúce.
