Náhodné stretnutie na Aranských ostrovoch - III.

Autor: Medard Slovík | 13.1.2018 o 10:02 | (upravené 13.1.2018 o 11:03) Karma článku: 3,52 | Prečítané:  619x

Moji známi u ktorých som býval ma odviezli k trajektu do dedinky Dulin. Nastúpili sme na loď, plavili sme sa popri brehoch Atlantického oceánu. 

Aranské ostrovy sú tri, Inishmore s 14,4 km je z nich najväčší, nasleduje 5 kilometrov dlhý Inishmaan. Guľatý Inisheer s necelými 3 km je najmenší. Mierili sme k najväčšiemu z nich Inishmore. Loď pomaly prerážala obrovské vlny Atlantického oceánu, hádzalo to s nami ako s orechovou škrupinkou a voda sa rozlievala po podlahe lode. Väčšina ľudí sedela dnu v podpalubí so zatvorenými očami,  len ti najodvážnejší vyšli na otvorenú palubu, fotili si tento neobyčajný prírodný zážitok. Patril som medzi nich, po dlhšom čase som sa nasýtil nebezpečného a vzrušujúceho pohľadu a išiel som si sadnúť do podpalubia. V jednom rade sedadiel som zbadal  mladú zaujímavú ženu, prisadol som si k nej. Počas plavby sme sa spriatelili, volala sa Chiara, jej zelené azúrové oči žiarili farbou mora. Prezradila mi o sebe, že je Talianka a pracuje v sociálnej oblasti vo švédskom meste Goteborg.

Vetrom ošľahaný a morom ošuchaný vápenec dodáva Aranským ostrovom výnimočnú atmosféru, ktorá pripomína skôr miesto z iného sveta než typickú írsku krajinu. Sú to doslova nezalesnené ostrovy, kde sa pôda musela pracne vyrábať ručne z piesku, chalúh, kompostu a hnoja a chrániť pred rozfúkaným vetrom kamennými múrikmi. Sú postavené z tisícov voľne naukladaných plochých kusov neopracovaného vápenca, ktorými presvitá slnečné svetlo, takže za slnečného dňa vytvárajú úchvatnú krajku mozaiky šedého kamenia a modrej oblohy. Múriky slúžia tiež ako skladisko kameňov z poličiek, ako vetrolamy i ako hranice pozemku. Po vystúpení na pevninu sme objavili požičovňu bicyklov a vybrali sme na spoločný výlet po ostrove. No zakrátko sa poriadne rozpršalo, premokli sme až do nitky, ale vôbec nám to nevadilo. Nevideli sme hlavnú zaujímavosť ostrova Dunaengus, pevnosť kráľa Aenguse, ale boli sme pri  maličkom kostolíku s cintorínom. Na brehoch ostrova s obrovskými vápencovými skalami sme sa spolu najedli.

S Chiarou sme dorazili do prístavu Kilronan, kde o hodinu odchádzal naspäť trajekt do mestečka Dulin. Za ten čas sme sa usušili a dali čaj v Joe Watty's Bar, spriatelili sme sa tu s jedným Američanom. V Duline som sa s Chiarou rozlúčil.   

Pokračovanie nabudúce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Babčenkova manželka prehovorila. Ako prežívala smrť svojho manžela?

Oľga Babčenková o všetkom vedela vopred.

Stĺpček šéfredaktorky

Trump si pri Putinovi vystačil s frázami a klišé

Interpretácie budú iné v každom tábore.

KULTÚRA

John Malkovich pre SME: Mám filmy, ktoré sa nepodarili

Na Slovensku vystúpi s orchestrom.


Už ste čítali?