V najväčšom kláštornom komplexe Gruzínska v David Garedži (II.)

Autor: Medard Slovík | 27.10.2016 o 18:00 | (upravené 31.10.2016 o 9:39) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  603x

Po ceste do skalného kláštora David Garedži vietor príjemne pofukuje, kocháme sa pohľadom na okolité hory a údolia. V rozľahlých polopúštnych oblastiach sa cítime úplne slobodne. 

Do David Garedži sme cestovali z parkoviska pri Námestí slobody v Tbilisi smerom k Puškinovej ulici maršrutkou, väčším tranzitom. Cesta sa zhoršuje, najmä posledných zhruba 20 kilometrov nie je úplne najlepšej kvality, autom to trvá zhruba niečo cez dve hodiny, nachádza sa 70 km od Tbilisi. Prechádzame po prašnej ceste, sú na nej diery a jamy, oproti nám idú ovce a kone. Šofér musí stále trúbiť, aby sme pomedzi ne prešli. Pastieri chodia s veľkými palicami, vyzerajú ako z dávnych čias. Šťastne sme dorazili do pravoslávneho kláštorného komplexu, ktorý sa nachádza v oblasti Kacheti vo východnom Gruzínsku, na polopúštnych svahoch hory Garedži. Komplex zahŕňa stovky buniek, kostolov, kaplniek a obytných priestorov vyhĺbených do skalnej steny. David Garedži je jedným z najväčších kláštorných komplexov v Gruzínsku, v ktorom žili významné historické postavy tejto krajiny. 

Komplex zahrňuje Dávidovu Lavru, Dodos Rka (Dodov roh), Natlismtsemeli, Bertubani (miesto pre mníchov), Udabno, Samebuli, Kolagiri atď. V minulosti bolo chrámov 12. David Garedža bol založený rovnako sa volajúcim asýrskym otcom, ktorý na toto miesto prišiel so svojím študentom Lucianom v 6. storočí. Garedži okrem samotných kláštorov a krásnej prírody v okolí ponúka aj zaujímavé fresky. Niekoľkokrát ho obsadili nepriatelia a spustošili, najviac v 17. storočí, kedy Kachetiu dobyl perzský šach Abbás I. Jednotlivé kláštorné objekty sa stavali prakticky nepretržite od 6. do 17. storočia, vďaka čomu jednotlivé chrámy reprezentujú celú škálu architektonických a umeleckých slohov. Kláštor finančne podporovali najmä gruzínske kráľovské šľachtické rody. Napriek drsnému prostrediu, kláštor zostal dôležitým centrom náboženských a kultúrnych aktivít po mnoho storočí, v určitých obdobiach kláštor vlastnil rozsiahle oblasti s poľnohospodárskou pôdou v okolitých dedinách. 

Šach Abbás I. tu v roku 1616 zmasakroval 6000 mníchov ako odplatu za kachetské povstania, ktoré šach utopil v krvi a celý región spustošil. Okrem chrámov tu boli pre praktické účely do skál vyhĺbené početne jaskyne, ktoré slúžili ako pekárne, skladisko, vyhne a ubytovanie pre dobytok. Zlatý vek kláštora trval od konca 10. storočia do začiatku 13. stor., kedy sa tu rozvíjala najmä škola ikonomaľby. Jedným z hlavných rysov tejto školy je zobrazenie epizód zo života sv. Davida Garedži, ktorého obydlia sa v stenách kláštora zachovalo dodnes. Po dobytí Gruzínska komunistami bol kláštorný komplex v roku 1921 uzavretý a neobývaný až do rozpadu ZSSR. V priebehu sovietskej okupácie Afganistanu bolo územie kláštoru využívané ako vojenské cvičisko pre sovietsku armádu (pripomína svojím rázom krajiny Afganistan), čím sa poškodili unikátne nástenné maľby. V roku 1987 začala skupina študentov pod vedením mladého spisovateľa Dato Turašviliho sériu protestov. Sovietske ministerstvo obrany oficiálne udelilo súhlas s presunom výcvikového priestoru z kláštora, ale delostrelecké cvičenie v októbri 1988 opäť pokračovalo, čo vyvolalo veľké protesty verejnosti. V uliciach Tbilisi demonštrovalo 10 000 ľudí a študenti začali priamo v komplexe Davida Garedži hladovku. Armáda musela nakoniec odísť.

Po znovuzískaní gruzínskej nezávislosti v roku 1991 bol život kláštora obnovený, no v roku 1996 gruzínske ministerstvo obrany obnovilo vojenské cvičenia v priestore, čo opäť viedlo k verejným protestom. V máji 1997 stovky mladých gruzínskych aktivistov postavilo stany uprostred armádneho delostreleckého priestoru a zablokovali vojenské manévre. Armádni dôstojníci sa podriadili tlaku verejnosti a cvičenia bola zakázaná. Keďže je komplex čiastočne umiestnený na azerbajdžanskom území, stal sa predmetom pohraničného sporu medzi Gruzínskom a Azerbajdžanom. Gruzínska strana navrhla výmenu inej časti gruzínskeho územia za zostávajúcu časť komplexu v Azerbajdžane vďaka historickému významu, ktoré toto miesto pre Gruzínsko má. Baku ale túto výmenu odmieta kvôli strategickému vojenskému významu, ktorý David Garedži má. Spor zatiaľ vyriešený nebol. Vďaka tomu sa chrám Udabno na vrchole kopca nad Davidom Garedži prakticky nachádza už na území Azerbajdžanu, ale turistom je vstup do chrámu povolený bez akéhokoľvek obťažovania zo strany pohraničníkov, ktorí v okolí kláštora strážia hranice

Prejdeme sa rozsiahlym komplexom na náhornej plošine, z areálu je vidieť plot, ktorý predstavuje hranicu s Azerbajdžanom. Na mobil nám prichádzajú esemesky Vítajte v Azerbajdžane. 

Po ceste naspäť do Tbilisi sa zastavujeme na farme, robia na nej Poliak, Ukrajinka a jeden Angličan. Všimneme si, že farmársky pes má uši odrezané, aby bol menej zraniteľný pri ochrane stád pred vlkmi. Prisadol som si k jednému chlapíkovi z nášho auta, má na stole položenú knihu Hra o tróny. Debatujeme o literatúre, hneď sa skamarátime. Ponúkne ma výborným gruzínskym chlebom a potom sme si pripili na to, že chce napísať knihu o svojom starom otcovi. Odkedy je na dôchodku stále vraj cestuje po svete a tak zatiaľ na písanie nemal čas. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.


Už ste čítali?