reklama

Samorasty môjho deda

V minulom roku som napísal blog o najobľúbenejšom samoraste môjho deda - starej višňovej fajke. Neuvážene som ho daroval  jednej frajerke, pretože mala rada staré fajky. Celá jej rodina ju obdivovala potom doma. No nakoniec sme sa rozišli a tak som prišiel o fajku natrvalo. Dievča sa vydala do Londýna a s ňou tam odcestoval aj dedov skvostný samorast.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
Dedo pri práci so samorastami v záhrade
Dedo pri práci so samorastami v záhrade 

Na článok O starej višňovej fajke som mal veľazaujímavých reakcii, jeden chalan zo Žiliny mi napísal, že sa zaujímao samorasty a pripravuje o nich stránku na internete. Chcel si pozrieť dedovesamorasty a po ceste na Oravu sa u mňa zastavil. Oprášili sme ich a on si ich fotil.

Ako si ich Miro u nás obzeral, radostne konštatoval: „ Tvoj dedo mal vynikajúcu fantáziu, keďdokázal objaviť v dreve taký zaujímavý tvar, akonapríklad túto salamandru." Nebola to len fantázia môjho deda, ale aj starej mamy, ktorá mu vždy poradila, čoby v tom mohol objaviť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď prišla k nám návšteva a dedovi pochválili samorasty, vtedy povedal: „To som vymyslel ja." Nebola to celá pravda, nespomenul už, že aj stará mam mala na tom zásluhu. S niektorými jeho samorastami sa mi spájajú príbehy. 

Často si spomeniem na "prúpovídku" o jeho stratenom samoraste kravy. Ako ju našiel v lese, odložilsi ju za jeden starý peň. Celý večer sa tešil z toho, no na druhý deň už ju na tom mieste nenašiel. Od známeho stolára sa dozvedel, žemu ju ukradli družstevníci. Zašiel preto na družstvo a vadil sa s nimi dovtedy, až mu samorast vrátili. 

Ďalšia príhoda sa stala nakopci nad starou zrúcaninou domu, v ktorom kedysi žili moji predkovia. Nachádza sa tam stará studnička. Často sme sa pri nej s dedom zastavili. Voda v nej bola vždy chladná a pramenitá, mala vynikajúcu chuť.Prameň tu dodnes vyviera z veľkého sprachnivelého pňa. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chodievali si tam nabrať vodu aj družstevníci a vždy zostala po ich traktoroch kaluž od oleja. Dedo preto postavil na tomiesto obrovský samorast a pridal k nemu aj značku zo zákazom vjazdu. Hneď na druhý deň sa tam s nimi stretol.

Družstevníci boli nasrdení a rozhnevane si to namierili traktorom rovno na dedov samorast, chceli ho prevrátiť. On nestratil duchaprítomnosť a postavil sa im do cesty. Chránil ho vlastnýmtelom, neuhol sa ani o milimeter hrozivovrčiacemu traktoru. Nakoniec samorast ubránil, no nabudúce mu ho už družstevníci prevrátili.

Jeho najväčší samorast, ktorý urobil bolo obrovské slnko z jedného stromu, ktorý si rozložil dole pri rieke a tam s ním pracoval celé leto. Po lete sa zastavil starosta obecného úradu a tento obrovský samorast umiestnili na kultúrny dom, dodnes tam jeho samorast slnko žiari. 
Dedo už dávno zomrel, no zostali po ňom samorasty, v ktorých môžete objaviť nespútanú krásu oravskejprírody, prihovoria sa Vám svojou čistotou a jednoduchosťoutvarou, ktoré v sebe ukrývajú staré korene. Fotografie samorastovsa dajú pozrieť na internetovej stránke Mira Tonhajzera www.samorasty.sk .  Priamy link na dedove samorasty je: http://www.samorasty.sk/index.php?zobraz=produkty&id_kategorie=319&idmenu=1

Medard Slovík

Medard Slovík

Bloger 
  • Počet článkov:  183
  •  | 
  • Páči sa:  46x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu