reklama

O starej višňovej fajke a dedovom bruchu s mŕtvym úhorom

Môj dedo bol zberač samosratov. Celé hodiny trávil hľadaním zaujímavých starých konárov, vyvrátených pňov v lese. A potom ich lakoval, opaľoval  a robil s nimi všeličo. Bol učiteľ na základnej škole a volali ho Taras Buľba, lebo fajčil tejto značky smradľavý tabak.Rozprával pomalšie, komplikovane a predsa aj zaujímavo.  Medzi žiakmi bol povestný svojim prudkým úderom po chrbte. V škole sa ma často pýtali - Odkiaľ tvoj dedo ovláda karate?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)
Dedová višoová fajka vyzerala celkom inak!
Dedová višoová fajka vyzerala celkom inak! 

 

Raz som sa sánkoval v zime z briežka ulicou okolo Lukašákov. Jeden chalan Oldo, rok odo mňa starší, stále do mňa vyrýval. Zašiel som po deda. A on použil tradične karate, dal mu jednu cez plece a bolo po problémoch.

Dedo mal často epileptické záchvaty, v detstvo prežil v Trstenej a niekto mu hodil kameň do hlavy. Vznikla tam veľká diera, museli mu tam voperovať platničku. Keď som ho prvýkrát, ako chlapec videl sa triasť, nebolo to bohviečo. Chytil ma za ruku a povedal - Je mi ťažko.

Jeho najväčšou historkou bolo ako preplával v Čechách Berounku potom čo vypil 50 pív v krčme. Vždy sa potom hádali s mojim ujom z Ostravy, že je nemožne vypiť za posedenie večer 50 pív.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hríby to bolo jeho, učil prírodopis a vedel všetky latinské názvy hríbov, stromov a rastlín. Vždy hovoril svojej žene ich názvy a ona - Bože na čo to tam nosíš také skomolené názvy v hlave.

Medzi jeho zlozvyky patrilo zabíjať na jar hady. Tvrdil, že had je zlý tvor a doma sa potom so starkou vadili, lebo vždy po zabíjaní vreteníc strašne chválili Lenina - Predsa koho chlieb ješ, toho pieseň musíš spievať. Starká o Leninovi ani počuť aj chlieb jej prestal chutiť.

Ako malý som raz domov dorazil s mŕtvym úhorom ktorý som našiel v potoku. Družstevníci vysypali vrecia s vápnom a v rieke pokapali vtedy všetky ryby v potoku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Úhora som predtým v živote nedržal v rukách. Bežal som a kričal, že som chytil úhora. A dedo hneď s ním na pekáč. Usmažil si ho a potom zjedol. Trochu som sa zľakol, čo mu bude. No on sa len pobúchal po bruchu, ako mal vo zvyku, par krát si grgol a povedal, že to bol vynikajúci uhor. 

Strašne sa tešil na dôchodok a potom už len v pivnici strúhal a fajčil ako o život. A vozil k jednému stolárovi tie svoje vystrúhané samorasty. No raz sa dlho nevracal, doviezli ho na fúriku. Upchali sa mu cievy v nohách, preto sa nemohol vrátiť po vlastných. 

Dostal sa do nemocnice a nohu mu mali odpíliť. Poslednýkrát som ho videl v nedeľu na návšteve v špitáli. Zostal som chvíľu s ním sám. Opýtal sa ma- Nezomriem? Neodpília mi nohu? Odpovedal som mu, že určite nie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No už na ďalšiu nedeľu nám prišli susedia povedať, že zomrel. Nemali sme vtedy telefón doma. A ja som si spomenul na sladké maliny, ako sme ich s dedom chodili zbierať ku starej izbe a za nami sa vinuli kúdoly dymu. 

Doma som na jeho pamiatku zavesil vo svojej izbe na stenu nádhernú metrovú fajku samorast z višňového dreva.

Medard Slovík

Medard Slovík

Bloger 
  • Počet článkov:  183
  •  | 
  • Páči sa:  46x

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu