Na Plitvické jazerá s dáždnikom

Autor: Medard Slovík | 28.8.2015 o 10:00 | (upravené 30.8.2015 o 13:31) Karma článku: 4,61 | Prečítané:  1066x

Byť v Chorvátsku a nevidieť Plitvické jazerá, to by bola veľká škoda, tento rok som mal to šťastie. Pred výletom nás informovali, že tam bude krásne počasie, aby sme sa naľahko obliekli.     

Cestovali sme po pobreží pevniny a na druhej strane sme mali ostrov Krk. No len čo sme vošli do vnútrozemia cez priesmyk, poriadne sa ochladilo, vonku bolo okolo 18 stupňov. Mal som trochu šťastie, že som si zobral tenisky namiesto sandálov, inak by som bol zmrzol na kosť. Preto odporúčam si so sebou na Plitvice zobrať dáždnik a bundu proti dažďu.  

Plitvické jazerá nás privítali dažďom, na mori sa prehnala Bura, pomenovaný je tak miestny vietor, keď prichádza zo severu, tak sa potom ochladí, ak z juhu tak príde krásne počasie. Lode v ten deň nepremávali na mori. Tuším aj Winnetou by bol zbalil svoj vigvam a išiel sa radšej opaľovať k moru. No nás to neodradilo a stálo to za to. Neďaleko Plitvických jazier sa v 60. rokoch nakrúcali všetky filmy o Winnetouovi a nachádza sa tu aj filmové "Strieborné jazero" s legendárnym zlatým pokladom... Nádherné jazerá s krištáľovo čistou vodou a desiatky vodopádov spravili z Plitvíc najpopulárnejší národný park v Chorvátsku.

Okrem samotných jazier ľudia sem chodia obdivovať tiež vodopády a kaskády, ktoré ich spájajú. Plitvické jazerá pre dovolenkárov,  ktorí sa tu zastavili iba tak po ceste z dovolenky pri mori, môžu ich nepríjemne zaskočiť. Bez pršiplášťa, bundy, či dáždnika by ste sem nemali chodiť. No my sme to zvládli bez ujmy na zdraví. Prechádzali sme okolo lagún s popadanými stromami, tesne pod hladinou sa nadchádzalo veľké množstvo rýb. Videli sme strom vo vode, ktorý bol skoro biely. Táto voda má vysoký obsah vápnika, a tak všetko, čo sa v nej ocitne – popadané stromy, trsy trávy, kamene – postupne zvápenatie a premení sa na skalu, ktorá stále rastie.

Nastúpili sme na loď, ktorá preváža turistov na druhý breh jazera Koziak, kde pokračoval ďalej náučný chodník. Na druhom brehu sa pred nami otvorila nádherná scenéria pripomínajúcu džungľu. Spolu s ostatnými turistami sme stúpali po dobre urobenom drevenom chodníku pomedzi dole padajúcu vodu. Plitvické jazerá sme aj vďaka dnešnému dažďu videli v plnej kráse, bystriny, striedali pereje a vodopády... Za pekného počasia býva v národnom parku viac ako 11 000 návštevníkov a nás bolo okolo troch až štyroch tisíc, ako sme sa dozvedeli od našej sprievodkyne. Mali sme šťastie, že sme sa na chodníkoch nemuseli tlačiť a rýchlou chôdzou sme sa zohrievali.

Kúpené pršiplášte v informačnom turistickom centre nestáli za veľa, natieklo nám aj za golier. No naša sprievodkyňa nestratila ducha-prítomnosť a zohriala nás dobrým slovom, aj skvelým chorvátskym humorom. Po ceste naspäť sme videli vo vnútrozemí, že sa ešte táto krajina celkom nespamätala z vojny. Kde tu stáli opustené domy s otlačkami po guľkách v omietke. Veľa ľudí sa po vojne nevrátilo domov. V Chorvátsku platí zákon, že až potom, čo nájdu a identifikujú mŕtve tela, môžu domy po nezvestných ľuďoch zbúrať.

Chorváti sú temperamentný národ, cez leto pracujú sedem dní v týždni. Vo vnútrozemí sa väčšinou venujú pestovaniu ovocia a zeleniny a chovu dobytka, výrobe syrov a páleniu rakije. Ľudia tu musia ťažko pracovať, aby sa uživili, preto je tu každá ruka dobrá, do práce sú zapriahnuté deti, aj starí rodičia. Keď sa opýtate miestnych, že čo robia potom v zime. Tí slušnejší odpovedia, že predsa deti. V mestách počas zimy radi organizujú karnevaly, dozvedeli sme sa od sprievodkyne, že v meste Rijeka je veľmi populárny Rijecký karneval, je to najväčšia karnevalová slávnosť v celom Chorvátsku. Zúčastňuje sa ho tisíce ľudí, aj zo zahraničia, sprievodkyňa nám prezradila, že je to tretí najväčší karneval na svete po Riu a Benátkach.

Na záver výletu sme vyskúšali výborné miestne syry, med, zohriali sa ešte skvelou rakijou a vracali sa k moru vo výbornej nálade, aj vďaka českej sprievodkyni, ktorá tu žije už niekoľko rokov. Vysvetlila nám, že každý si myslí, že sa ľahko dohovorí s miestnymi v Chorvátčine. No stáli sa jej aj také kuriózne prípady, keď mala z Čiech na návšteve staršiu dámu a čašník (po chorvátsky sa povie konobar) sa jej opýtal, či chce studenú, alebo teplu piću. Čo  vlastne znamená, či chce studené, alebo teplé nápoje. Madam utiekla z reštaurácie zhrozená, akí sú ti Chorváti vulgárni a čo všetko si dovoľujú k starším dámam. Pochopila to až, keď jej to sprievodkyňa poriadne vysvetlila. Nakoniec sme sa s ňou rozlúčili so slovami, že sme "Dobro došli", prispôsobili sme si ich slová nášmu jazyku, čo inak neznamená, že sme dobre došli, ale Vítame Vás.  

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?