Poézia južných Čiech (II.)

Autor: Medard Slovík | 29.8.2014 o 20:52 | (upravené 15.1.2015 o 18:21) Karma článku: 4,73 | Prečítané:  571x

Náhody a milé prekvapenia ešte existujú, patria medzi najkrajšie momenty pri cestovaní. Pri tristoročnej pamätnej Lipe nadeje som sa zoznámil s tromi dievčatami, ktoré ma volali na koncert na zrúcaninu hradu Helfenburk. Zdolať ďalších 30 km na starom bicykli by som nezvládol. Pod kopcom pri kostole som počúval ich hudbu, zastavil sa pri mne neznámy chalan. Bol tiež nadšený ich vystúpením. Ponúkol sa mi, že ma zoberie jeho autom na večerné vystúpenie. Stretli sme sa  na námestí v Netoliciach. Cestovali sme so zapadajúcim slnkom, cestičky medzi poľami lemovali stromy, lúky a lesy, krajina voňala sviežou poéziou.  

V mestečku Bavorová sme sa museli  opýtať ktorým smerom je hrad, boli sme už blízko. Odparkovali sme auto a kráčali sme ešte kilometer peši  cez les. Stúpali sme hore kopcom rezko, nechceli sme zmeškať začiatok koncertu. Hrad bol založený štyrmi bratmi z Rožmberka v II. polovici 14.storočia. Zakladacia listina je datovaná už z roku 1355, čo potvrdil dokonca aj samotný cisár Karol IV. Od samého počiatku svojho vzniku plnil hrad Helfenburk dôležitú administratívnu a vojenskú službu osadám a mestečkám na Zlatej ceste, dôležitá obchodná cesta viedla z Pasova do českej kotliny.    

Blízko Helfenburk žila na jednom statku deva. Hovorili jej Majda, v malej komôrke u stajní, snívala o tom, ako bude raz bohatá a vezme si za muža pohľadného čeľadníka z veľkého statku. Raz v zime, keď v komôrke trhali ženy perie, prišla reč aj na čertov z Helfenburku. Stará korenárka zo susedstva, začala o nich rozprávať: "Nie sú tak zlí, ako sa o čertoch povráva, ti z Helfenburku sú veselí a radi pomôžu pocestným. Ak však chce dotyčný s nimi hovoriť, musí ich najprv vyvolať. A to presne podľa popísaného postupu, ktorý poznám iba ja. Naliehala na ňu a prosila, aby jej to zaklínadlo povedala. Stará žena dlho odmietala, ale nakoniec jej ho prezradila, pošepla jej ho do ucha, aby to nikto nepočul. Majda urobila všetko čo jej korenárka povedala a čakala na vhodnú príležitosť až bude na statku sama. Vyvolala čerta, vďaka radám babky korenárky sa ho zbavila a vydala sa za bohatého čeľadníka, 

Violončelistka Zuzka nás pochválila - Ste šikovní. Večerná atmosféra koncertu bola neopakovateľná, dievčatá sa pomedzi pesničky rozprávali s publikom. Nálada v publiku  gradovala. V závere zahrali uspávanku a po nej sme sa rozlúčili. Nechcelo sa mi ísť naspäť do penziónu v Netoliciach, ale bol už neskorý večer a cesta naspäť bola ďaleká .   

Hrad a zámok Český Krumlov patrí medzi najznámejšie vyhlásené pamiatky UNESCO v Čechách, exteriérová prehliadka areálu zámku zoznamuje návštevníka s pôsobivou architektúrou významnej dvorskej rezidencie 16. - 18. storočia a so vzácnymi renesančnými a barokovými freskami na budovách okolo piatich zámockých nádvorí. Jedenásť hektárov barokovej záhrady s francúzskou a anglickou záhradnou úpravou, kaskádovou fontánou a zámockým jazierkom je obľúbeným miestom pre relaxačné prechádzky.

Vo vlaku do Prahy som sa zoznámil v kupé s Tadom, ktorý cestoval domov do Tábora. Skamarátili sme sa prostredníctvom hudby. Má rád heavy-metalovú skupinu Iron Maiden a jeho najlepší kamarát zase Metallicu, u mňa to bolo na strednej škole podobne, môj spolužiak s ktorým som sedel v lavici miloval Iron Maiden a ja zase Metallicu. Do kupé si k nám prisadli dve dievčatá z Južnej Kórei. Pomohli sme im s kuframi. Tad vystúpil v Tábore a ja som cestoval ďalej s dievčatami. Prileteli do Viedne a odtiaľ cestovali vlakom do Českého Krumlova a chceli spoznať aj pamiatky Prahy. Boli to rozhľadené mladé vysokoškolské študentky zo Soulu. Čítali knihy v angličtine od českých spisovateľov Bohumila Hrabala a Milana Kunderu. Ukázal som im na svojom fotoaparáte obrázky Slovenska, páčili sa im. Keď počuli, že som videl niekoľko filmov od juhokórejského režiséra Kim-duk Kima, boli vo vytržení z mojich znalostí o ich krajine.

Rozlúčil som sa s dievčatami Hey Su Lee a Jt Soo Doo na Hlavnej železničnej stanici v Prahe. Objímem ich a vysvetlím, že v našej krajine sa tak lúčia priatelia. Oni sa so mnou rozlúčili po kórejsky, opätoval som im ich hlboký úklon hlavy. Bol to skvelý cestovný zážitok, na ktorý som ešte dlho spomínal. 

Lennonov múr sa nachádza v Maltézskej záhrady v Prahe na Malej Strane. Po smrti Johna Lennona v decembri 1980 tu nosili ľudia kvety a sviečky, čoskoro sa na okolité múry začali objavovať graffiti inšpirované Johnom Lennonom a útržky textov piesní hudobnej skupiny Beatles. V roku 1988 bola múr zdrojom roztrpčenia pre vtedajší komunistický režim. Mladí Česi na zmienenú stenu písali sťažnosti, a to bolo dôvodom zrážok stoviek študentov a tajných policajtov. Múr sa behom času menil a pôvodné Lennonov portrét bol dlho schovaný pod vrstvou nových malieb. Zakaždým, keď boli maľby pretreté farbou štátnymi orgánmi, nasledujúci deň sa opäť obnovilo mnoho veršov a obrázkov kvetín. Dnes múr reprezentuje symbol slobodných ideálov, medzi ktoré patrí láska a mier. Múr sa stal turistickou atrakciou a navštevujú ju zástupy turistov. Pôvodné idealistické nápisy začali vytláčať odkazy všetkého druhu.

Posledný večer som trávil so známymi v krčme U Vystrěleného oka na Žižkove. Praha sa so mnou lúčila výborným pivom, skvelou náladou a neopakovateľnou atmosférou pražských pivničiek. Budúci blog bude o poézii Machového jazera. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?