Očarení Ukrajinou III.

Autor: Medard Slovík | 12.10.2012 o 21:00 | (upravené 15.1.2015 o 16:49) Karma článku: 9,48 | Prečítané:  1704x

Do Alupky sme sa doviezli len pred Vorontsovský palác s krásnymi záhradami. Pýtame sa na autobusový vokzal, no ten je ešte v nedohľadne. Vlečiem sa s batohom a dochádzajú mi sily, nechce sa mi už ďalej trepať s ťažkou záťažou. Konečne autovokzal! Prikývnem na prvú ponuku, len aby sme sa už ubytovali. Manželia nás vezú autom niekam na kopec nad mesto. Ponúkajú nám komfortné ubytovanie, ale nechce sa nám bývať hore na kopci a cena sa nám zdá privysoká. Vyhovárame sa a ubytovanie neberieme. Muž nás odvezie naspäť, je poriadne rozčúlený, že sme to nevzali.

obr1.JPG

Vorontsovský palác s krásnymi záhradami.

obr2.JPG

Na stanici osloví Mareka taxikár, ponúka ubytovanie blízko mora. Nasadneme do auta, no nahnevaný Ukrajinec niečo dohovára nášmu taxikárovi. Vezieme sa na opačný koniec mesta.

obr3.JPG

Ten nakoniec auto zaparkuje a otvorí bránu, ubytovanie vyzerá ako obyčajná chajda pre rybárov. Nepozdáva sa nám, no nemáme už síl hľadať ďalšie. Dvere sa zvnútra nedajú zamknúť a v druhej miestnosti je malá diera v streche. Zaspávame tvrdým spánkom, no zobudili sme sa na čudesný lomoz, niekto nám chodí po streche. Vstanem a rozkopnem dvere do druhej miestnosti, svietim baterkou, nikto tam však nie je. Vyjdem aj na dvor a pozriem na strechu. Prechádza sa po nej mačka - záhada je už vysvetlená.

obr4.JPG

Vonku sa pomaly brieždi, odchádzame k moru pozorovať východ slnka, z mora pomaly vystupuje obrovská červená guľa a prvé teplé lúče slnka zohrievajú naše tváre.

obr5.JPG

 

obr6.JPG

Verejná pláž v Alupke.

obr7.JPG

Marek sa raduje, že sa  okúpe v mori.

obr8.JPG

Na autobusovej stanici sme si dohodli stretnutie s Táňou a Viktorom, našimi priateľmi z vlaku. Ideme na vrchol kopca Aj Petri (1234 m. n. m. ). Kľukatou horskou cestičkou sa vezieme mašrutkou, ktorá je na Ukrajine jedinečný a nevyhnutný dopravný prostriedok. Malá dodávka, zvyčajne staršia, rôznej farby. Miesta je v nej pre ľudí dosť, určená je tak pre dvadsať-tridsať pasažierov. No záleží len od vôle šoféra, koľkí sa tam nakoniec pomestia. Ľudia nastupovali aj zadnými dverami a podávali peniaze dopredu k šoférovi. On im zase poslal cez nás lístok, príde mi to zábavné, niečo podobné som ešte nezažil.

obr9.JPG

Nestíham ani sledovať šoférov výklad a už vystupujeme pri mohutnej sosne.

obr10.JPG

Na jednom mieste sa robia opravy cesty, vodiča zastavuje polícia, pridelia nám o jedného pasažiera viac a pokračujeme ďalej. Pod vrcholom nás vysadí na mieste, kde sa v hlbokej jame nachádza zafúľaný sneh.

obr11.JPG

 

obr12.JPG

 

obr13.JPG

 

obr19.JPG

Na tržnici krymskí Tatári ponúkajú rôzne služby, predávajú výrobky z hrubej vlny: svetre, ponožky, vesty, aj kožuchy a sladkostí.

obr18.JPG

V reštaurácii nás ukrajinskí priatelia prehovoria na miestnu pálenku ča - ča, je silná. Marek okoštuje aj tradičné tatárske jedlá, šurpu - baraninovú polievku, špecialitu manti - knedle plnené jahňacím mäsom, hustú hovädziu polievku lagman so zeleninou, rezancami a šašlíkom.

obr14.JPG

 

obr17.JPG

 

obr15.JPG

Cesta nám trvá ešte hodinku peši do kopca.

obr16.JPG

Na vrchole Aj Petri (1234 m. n m. )

Zhora je nádherný výhľad na mestá a morské pobrežie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?