Očarení Ukrajinou II.

Autor: Medard Slovík | 9.10.2012 o 21:16 | (upravené 15.1.2015 o 16:50) Karma článku: 9,66 | Prečítané:  1906x

V šere noci vo vlaku z Odesy do Simferopolu sa mi zle obliekajú obliečky, poprosím Táňu, ktorá s nami bude spať v kúpe, či by mi s tým nepomohla. Opýta sa ma, či ich môže obliecť aj môjmu kamarátovi, súhlasne prikývnem. Cestuje s priateľom Viktorom do Alupky, idú si oddýchnuť na pár dni k moru. Z batohu vytiahneme malú fľaštičku jemnej ukrajinskej vodky, ktorú sme kúpili v Užhorode. Ponúkneme ich, od tej chvíle sa z nás stávajú priatelia.

obr1.JPG

Traja kamaráti z vlaku Medard, Viktor a Marek.

obr2.JPG

Oni na oplátku vyťahujú na stolík všelijaké dobroty - rezne, slaninu, syry, uhorky, paradajky, papriku. Táňa je ráno zvedavá, čo sa nám v noci snívalo. Prezrádza, že na Ukrajine sa hovorí, že na novom mieste sa prisnije ženích neveste. Pred vystupovaním si vymeníme kontakty, dohodneme sa, že sa možno stretneme neskôr v Alupke.

obr3.JPG

Železničná stanica v Simferopole pôsobila ošumele.

Plánujeme ísť zo Simferopolu večerným vlakom do mesta Kerch k Azovskému moru, pozrieť si Kerčsky prieliv, ktorý oddeľuje Európu od Ázie a docestovať do konečnej stanice Port Krymu. Máme však smolu - zrušili nočné vlakové spojenie, otočiť tú cestu len za deň sa neoplatí, rozhodneme sa preto pre cestu do Jalty.

obr4.JPG

Zo Simferopolu do Jalty vedie najdlhšia trolejbusová trať na svete! Prechádza cez Angarský priesmyk vo výške 752 metrov nad morom a je 85 kilometrov dlhá, prekonávame Krymské hory, pozdĺž Čierneho mora prichádzame do Jalty. Ideme dvojdverovým trolejbusom č. 52 Škoda 9Tr z roku 1962. Na prekvapenie tento staručký stroj ťahá do kopcov dobre, len raz sa mu pred Angarským priesmykom vyšmykla kladka z trolejového vedenia. Spontánne zastaneme, autá nás bláznivo obchádzajú, šofér kladku zase pripojí k elektrickému vedeniu a za chvíľku sa pohneme ďalej. Po dva a pol hodine sme konečne dorazili do Jalty.

obr5.JPG

Na autovokzale nás odchytia dve staršie, seriózne vyzerajúce panie a ponúknu nám ubytovanie blízko centra mesta. Ubytujú nás za dobrú cenu, radi súhlasíme. V centre mesta nás privíta veľká socha V. I. Lenina.

obr6.JPG

 

obr7.JPG

Nočný život na Jalte stojí naozaj za to, s množstvom zaujímavých atrakcií, a takú dlhú promenádu pri mori som ešte nevidel. Jediným problémom je, že tu priamo do mora vypúšťajú splašky bez kanalizácie, preto je v slanej vode toľko siníc.

obr8.JPG

Na ďalší deň si pozrieme mestečko Urzuf s čistejším morom.

obr9.JPG

a prekrásny Nikitský botanický sad.

obr10.JPG

 

obr11.JPG

Lenin je tu stále "doma".

obr12.JPG

 

obr13.JPG

 

obr14.JPG

Pán domáci pred našim odchodom z Jalty prišiel ešte skontrolovať, v akom stave sme zanechali ubytovanie. Minule mu vraj hostia rozkopali v izbe dvere. Vyzvedá od nás, či sme navštívili Livadiilský dvorec. Nie, nevideli sme ho. Vysvetlí nám cestu, vezieme sa trolejbusom na Spartak a potom maršutkou priamo k Livadiilskému palácu, ktorý sa stal letným sídlom ruských cárov v roku 1861. V súčasnosti slúži ako múzeum. Po druhej svetovej vojne sa tu konala Jaltská konferencia, stretli sa tu Stalin, Churchill a Roosevelt.

obr17.JPG

V Livadii sme sa najedli vo výbornej reštaurácie.

obr16.JPG

Výťahom, ktorý prekoná niekoľko desiatok metrov sa zvezieme priamo na pláž k moru.

obr18.JPG

Rozlúčime sa s mestečkom a pokračujeme smer Alupka.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?