Nedeľné kúpanie v skarpetkach a čerešne na Jašťurke

Autor: Medard Slovík | 17.8.2011 o 8:16 | (upravené 15.1.2015 o 17:48) Karma článku: 4,20 | Prečítané:  764x

Minule ma navštívili v knižnici vysokoškolskí študenti z Poľska, cez leto pracujú s deťmi v letnom tábore v Korbielove. Dobre sa mi s nimi rozprávalo o knižkách a tak sme si navzájom vymenili  tipy. Poradil som im niekoľko slovenských autorov a oni mne poľských, napríklad knihu Dom vo dne, dom v noci od poľskej autorky Oľgy Tokarczuk, alebo knihu Eben od Ryszarda Kapuscinskeho, vynikajúcich reportáži z Afriky.

 

Poobede sa vracali z Oravic, navrhol som im, že to mám po ceste a odveziem ich na aute do Korbielova. Boli nadšení, na oplátku ma pozvali v nedeľu do ich letného detského tábora. Stretli sme sa pri jednom malom splave v  podhorskom prostredí v Oravských Beskydách pod Pilskom.

Prišli s „grupom makuszkow", už na prvý pohľad chutných malých detí z Worclavi. Došli sme pod splav horskej rieky a deti nahnali kúpať sa do horskej riečky. Tečúca voda bola poriadne studená, niektoré z nich odmietli do nej vojsť, že sú choré. Časť deti bola otužilejšia a na chladnú vodu si postupne zvykli,

No väčšina menej zdatných sa vrátili na breh, aby si obuli svoje „skarpetki" - ponožky. Psychologicky cítili, že im v nich bude teplejšie vo vode.  A tak som sa prizeral, ako si „makuszkowia" obúvajú na nohy červené, modré a zelené ponožky a bežia ku potoku. V druhej skupine boli staršie deti, oblievali svoje rovesníčky vodou z potoka. Za to dostávali tresty, museli robiť „pempki" - od päť do dvadsať  klikov, podľa momentálnej  nálady vedúcich. Pomyslel som si svoje o úrovni poľských letných táborov pre deti. Nebol to veselý letný tábor, skôr mi to pripadalo, že sú tam za trest.

Poobede som sa vrátil domov, sadol na bicykel a išiel k poľským hraniciam. Na miesto, kde bol pochovaný ruský neznámy vojak. Odtiaľ je nádherný výhľad na Babiu horu. Lesnými cestičkami som sa dostal nad dedinu a vracal sa naspäť. Chcel som navštíviť kamaráta Jara, no nebol doma. Dávno som v tejto časti nebol. Ako chlapci sme tu chodili k potoku  na „Jašťurku". Objavil som lúku na ktorej sme sa v lete hrávali, medzi stromami sa mi podarilo nájsť niekoľko brezákov a nakoniec prísť  k vysokej poľnej čerešni, na ktorú sme sa radi škriabali.

V časoch môjho detstva, bola o ňu opretá stará búda, aby sa na ňu ľahšie vyšlo. Odtrhol som si malé čerešničky, ktoré sa dali dotiahnuť zo zeme. Potom som  sa na ňu pokúsil vyškriabať. Veľmi mi to nešlo, bola príliš hrubá. Nedalo sa dobre zachytiť o ňu nohami, šmyklo ma a spadol som dole na zem. Vrátil som sa k horskému bicyklu, chcel som to už vzdať, keď ma napadla spásonosná myšlienka. Oprieť o strom bicykel a vďaka nemu sa dostať hore naň. Podarilo sa! Sedel som hore na konári, jedol čerešne a cítil sa šťastne ako v detstve.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?